Archív zamyslení
- 2016
- 2015
- 2014
- 2013
- 2012
- 2011
- 2010
- 2009
Modlitba hodinu denne?
- Podrobnosti
- Dátum uverejnenia: štvrtok, 09. február 2012, 22:46
- Napísal: Katarína Čuříková
Prvý týždeň tohto roka sme ako zbor trávili čas na každodenných modlitbách. Bol to úžasný čas, kedy prúdy modlitieb prichádzali k Božiemu trónu. Nechcelo sa nám skončiť a najradšej by sme v modlitbách pokračovali.
Nie vždy však tomu býva tak. Dnes žijeme v spoločnosti ktorá nás motivuje k tomu, aby sa každý utiahol sám do seba a do ničoho a nikoho sa nestaral, nikomu neveril, na nič sa nepýtal, žil v neistote zo zajtrajška, v strachu z konca sveta, zo živelnej pohromy atď.
Avšak my by sme mali byť inej mysle. Práve v týchto ťažkých časoch, by sme nemali byť ospalí. Pri tejto myšlienke sa mi pripomína pasáž zo Svätého písma, kde v evanjeliu Marka 14 kapitole, vo veršoch 32 až 41, Ježiš prichádza so svojimi učeníkmi do záhrady Getsémane, aby sa spolu s nimi modlil, pretože sa do Jeho života blížila ťažká hodina. Učeníci však pospali. Ježiš prišiel k nim a povedal Petrovi, verš 37, „Šimone spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu? Bdejte a modlite sa aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé. A zase odišiel a modlil sa hovoriac tie isté slová. A keď sa navrátil zase ich našiel spať, lebo ich oči boli obtiažené a nevedeli čo by mu mali odpovedať“
Veľmi sa mi páči, čo im Ježiš povedal potretí krát, verš 41 „Teraz už spite a odpočívajte! Už je to tam! Prišla tá hodina...“
Už nenamodlili nič, Peter napokon zapiera Pána, nezvláda situáciu. Verím, že keď ho Ježiš oslovil po prvý krát, a pýtal sa ho, či nevládze bdieť aspoň jednu hodinu, bolo to preňho varovaním. Verím, že tie slová mu zneli v ušiach aj vtedy, keď plakal nad tým, že zradil svojho Pána, že to nezvládol, hoci ho Ježiš varoval, že ho trikrát zaprie. Hrdinsky sa búchal do pŕs, že keby ho aj ostatní opustili, ale on nikdy... a predsa.
Naopak, Ježiš svoj zápas na modlitbe vyhral a vyšiel z modlitby plný sily čeliť všetkému zlému a napriek bolesti, ktorá ho čakala, bol rozhodnutý činiť Božiu vôľu. Keď Ježiš vchádzal do Getsemanskej záhrady, „začal sa ľakať a veľmi teskniť “ (verš 33); po modlitebnom zápase však pristupuje k svojim učeníkom a hovorí „Vstaňte, Poďme!“ (verš 42) – je pripravený čeliť krížu v novej sile.
Je úžasné vidieť aká je moc modlitby. V evanjeliu Jána 15 kapitole nám Ježíš pripomína, že bez Neho nemôžeme nič robiť. Ježiš nám je sám príkladom. Vidíme to na Jeho službe, pretože všetko čo robil a činil, bolo výsledkom Jeho modlitieb a blízkeho obecenstva s Otcom.
Nenechajme svoj život plynúť len tak, však „pán Boh všetko vie, on ma pozná, keď to bude Jeho vôľa, tak sa to stane....“ Nemýľ sa priateľu, ako vidíš, Ježiš činil vždy vôľu svojho Otca, ale k tomu potreboval kvalitný modlitebný život.
Priatelia, som nadšená z Božieho kráľovstva, z toho, čo je nám dané v Kristovi. Biblia je nádherná príručka pre život vo víťazstve.
Na záver mi dovoľte dať výzvu pre každého z nás. „Priatelia nespime! Bdejme každý deň aspoň jednu hodinu!“