Si veľvyslancom!

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 24. február 2013, 18:57

Napísal: Martin Hunčár

V dávnych časoch boli vyslanci do iných krajín vybraní samotným kráľom, aby ho zastupovali a hovorili o sláve jeho kráľovstva. Aj my sme boli vybraní naším kráľom – Pánom Ježišom Kristom, aby sme na tejto zemi hovorili o jeho nebeskom kráľovstve. „V mene Krista sme poslaní a cez nás akoby Boh napomínal“ (2Kor 5:20).

Veľvyslanci sú ľudia, ktorí vzbudzujú rešpekt, na svoju službu sa musia dobre pripraviť, aby náležito reprezentovali svoju krajinu, správali sa dôstojne a čestne. Takisto to má byť aj s kresťanmi, ktorí by sa mali neustále posväcovať a pripravovať sa na službu. Veď ľudia len ťažko uveria v Krista, ak ho najskôr nebudú vidieť v nás. Dôraz na charakter Božích služobníkov v Novej zmluve je celkom zrejmý: „Biskup musí byť bezúhonný, muž jednej ženy, triezvy, uvážlivý, slušný, pohostinný, schopný učiť, nie pijan, nie bitkár, ale mierny, nie neznášanlivý ani lakomec, musí dobre viesť vlastnú domácnosť, deti učiť poslušnosti so všetkou dôstojnosťou“ (1Tim 3:2– 4).

Význam a dôležitosť veľvyslanca závisí od krajiny, ktorá ho vysiela. Je celkom pochopiteľné, že napríklad americké veľvyslanectvo má inú dôležitosť ako zastupiteľstvo nejakej „banánovej“ republiky. Nemyslím to nejako ponižujúco, ale treba si uvedomiť, že veľvyslanec je zástupcom svojej krajiny a čím má ta krajina väčší vplyv, tým kľúčovejšia je aj osoba veľvyslanca. Akého kráľa zastupujeme my? Zastupujeme tu na zemi nejaký malý bezvýznamný zapadákov medzi nebom a zemou? Určite nie! Veď Ježiš je Kráľ všetkých kráľov a Pán všetkých pánov. Okrem toho, nebo je to najnádhernejšie, najvýznamnejšie a najväčšie miesto. Veď tam budú bývať nespočetné zástupy zo všetkých národov. Veľvyslanectvá niekedy vyvíjajú aktivity, aby turistov pritiahli do svojej krajiny. A čo my? My predsa ľudí nepozývame na dovolenku do neba, podávame dobrú správu o tom, že ľudia sa po svojej smrti môžu „presťahovať“ do tej najúžasnejšej krajiny na svete.

Veľvyslanci tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri uzatváraní mierových dohôd. A aká je naša úloha? Odkedy sa vzbúril diabol so svojimi démonmi a podarilo sa mu zviesť človeka na zlé chodníky, panuje na tejto zemi v duchovnom svete vojnový stav. Ježiš však diabla porazil na kríži a zabezpečil trvalý mier, ak budú splnené jeho požiadavky. A práve tu sa ukazuje naše výsadné postavenie. Túto prácu za nás neurobí nikto, ani anjeli, je na nás, aby sme zrozumiteľne ohlasovali evanjelium, kázali pokánie a pripravili veriacich na druhý slávny Ježišov príchod, ktorý vyústi do skutočného a trvalého mieru.

Slová veľvyslanca majú väčšiu váhu ako slová bežného občana. Je tiež dôležité, aby veľvyslanec dodržiaval všetky sľuby, ktoré dal v minulosti. Inak jeho dôveryhodnosť klesá. A ako je to s nami? Akú hodnotu majú naše slová? Netárame niekedy len tak dve na tri? Dá sa našim slovám naozaj veriť? V podstate by sme ani nemali hovoriť naše vlastné slová, ale čo najviac dovoliť Duchu Svätému, aby on sám hovoril prostredníctvom nás.

Hoci sa veľvyslancovi krajina, v ktorej pôsobí, môže páčiť, nikdy nesmie zabúdať, kde je jeho domov a koho zastupuje. Svoju krajinu musí zastupovať v dobrom i zlom, nemôže konať na vlastnú päsť, inak by ho ihneď odvolali. My sme Kristovými vyslancami na tejto zemi, a hoci sa nám tu môže páčiť, nemali by sme zabúdať na svoju nebeskú domovinu. Je dobré si občas pripomenúť, že sme na tejto zemi len pútnikmi, sme tu dočasne, a preto sa nesnažme pripútať k dočasným pôžitkom. Je pre nás tiež dôležité, aby sme boli v neustálom spojení so svojím Kráľom, nežili sami pre seba, nekonali svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý nás poslal. Navyše by sme Božie kráľovstvo mali obhajovať aj pred druhými – nebo je síce dokonalé, ale cirkev tu na zemi nie. Okrem modlitieb by sme mali byť schopní vhodne argumentovať a brániť nedostatky tela Kristovho pred druhými.

V neposlednom rade je veľvyslanec dobre zaopatrený zo svojej krajiny. Finančná situácia veľvyslanca je len sčasti závislá od situácie krajiny v ktorej pôsobí. To by pre nás malo byť povzbudením. Môžeme stáť na všetkých Božích zasľúbeniach, ktoré hovoria o tom, že sa o nás Boh postará. V prvom rade je totiž naším zdrojom Boh, „ktorý naplní každú našu potrebu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristu Ježišovi“ (Fil 4:19).