Kam kráčaš, Slovensko naše referendové?

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 01. február 2015, 23:59

Napísal: Martin Hunčár

Niet pochýb o tom, že referendum o rodine sa stalo v poslednom období predmetom horúcich debát, a to hlavne na internete, keďže niektoré médiá zámerne neumožnili reklamu, ani diskusiu iniciátorom referenda. Kresťanov obviňujú z toho, že vyvolávajú nenávisť, rozdeľujú spoločnosť, šíria fóbie z homosexuálov, odsudzujú západnú Európu. Sú ich námietky oprávnené?

Neodvysielaná časť kázne Rastislava Baka vyvolala toľko negatívnych reakcií a odsúdenia, že som po prečítaní niektorých príspevkov ostal na chvíľu ako obarený. Nie je pravda, že nazval špinou ľudí z LGBT komunity, ale hriech nazval hriechom. Skutočnosť, že sa jedna z jeho podôb na nás valí zo západnej Európy, hádam len slepý nevidí. Za jeho vášnivý prejav by ho niektorí najradšej poslali do väzenia. Nuž, v minulosti stačilo, aby Ján Krstiteľ povedal Herodesovi, že nie je dovolené, aby žil s manželkou svojho brata. Táto jediná veta ho stála hlavu. Nad Európou sa sťahujú čierne mraky a fúka aj k nám... Budeme sa len nečinne prizerať, strkať hlavu do piesku tak pekne „po našom“ (akože zašomreme si a ideme ďalej)? Veriaci v našom národe nie sú proti ľuďom, ktorí zmýšľajú inak, necítime voči nim nenávisť, nikoho nechceme ani prenasledovať, ani zatvárať. To „sekanie hláv“ však reálne hrozí v budúcnosti najviac nám, pretože nová tolerancia neznáša ostrie evanjelia. Vraj polarizujeme spoločnosť? Vôbec nechceme za každú cenu rozdeľovať, usilujeme sa o pokoj a dobré vzťahy so všetkými. Nebol azda apoštol Pavol poslom Božej lásky? Isteže bol. Kázal Krista, Božiu lásku, ktorá sa v osobe Ježiša zjavila všetkým ľuďom. Pavol hovoril o odpustení a zmierení. A predsa, kamkoľvek prišiel, boli mnohí, ktorí s ním nesúhlasili, obviňovali ho, že uráža ich bohov, vyvoláva vzburu. Nuž, ak nechceme zaprieť svojho Boha a zostať v tejto dobe ako voš pod chrastou, aj nás môžu vnímať tak, že urážame boha materializmu, nejdeme paralelne s európskym trendom.

Som Európan, ale najnovší vývoj ma vôbec neteší. Každého normálneho a slušného človeka vydesil hrozný, odsúdeniahodný teroristický čin v Paríži. Európa sa následne snažila dokázať, že si svoju slobodu nenechá ukradnúť. Ľudia hrdo kráčali s transparentmi „Som Charlie!“ Videli ste však tie karikatúry, ktoré tento humoristický časopis uverejnil? Žid sa objíma s nacistom, Svätá Trojica spolu súloží... Veď to je hanba! Môžete si robiť žarty zo mňa a ak chcete a nájdete pokrytectvo v cirkvi, nebránim sa ani tomu; ale neurážajte môjho Boha! Nikdy nechytím do rúk zbraň, aby som sa pomstil ako v tomto prípade moslimovia. Mám však právo na obranu slovom a možnosť nazvať veci pravým menom. Ja nie som Charlie a nikdy ním nebudem. Som kresťanom a vždy ním zostanem. To, že náklad takéhoto plátka z pár desiatok tisíc narástol na niekoľko miliónov ukazuje, kam dnešná Európa kráča. Chceme, aby tam kráčalo aj naše Slovensko?

Západná Európa nám dala nepochybne veľa; to však neznamená, že si môžeme dovoliť všetko od nej nekriticky preberať! Nemôžem stráviť predstavu, ako sa na úrade sobášia dvaja homosexuáli a štát ich vyhlási za manželov, akoby išlo o zväzok muža a ženy. Homosexuáli tu vždy boli a budú. Majú svoje práva ako občania a nikto im ich nechce vziať. Dať im však nadštandartné práva, aké patria len rodine, je priveľa. Pán Boh ich miluje a milujeme ich aj my, kresťania. Sme však povinní hovoriť pravdu, aj keď bude niekoho bolieť a vyvolávať nepochopenie. Láska bez pravdy je totiž rovnako bez účinku ako pravda bez lásky. Kto má právo byť znepokojený? Určite aj my, veď lekári a psychológovia varujú pred vplyvom rodovej ideológie na duševné zdravie detí. Obávajú sa, že štát bude prostredníctvom výučby a výchovy v školách rozrývať v deťoch ich vrodeným pohlavím danú rodovú identitu. To sa má dosiahnuť tým, že sa do školských osnov vnesie nová, sexuálne korektná výchova. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo slobodne vybrať svoju rodovú identitu. Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Škola má vraj poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať vlastnú sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov.

Prosím, aby sa nad týmto záverom odborníkov zamysleli nielen veriaci, ale aj všetci normálne a zdravo uvažujúci ľudia našej krajiny. Naozaj chceme takto experimentovať na deťoch? Kam sme sa to posunuli? Chceme umožniť, aby ich mohli vychovávať alebo adoptovať osoby rovnakého pohlavia? Hovorí sa, že budúcnosťou národa sú deti. Kvôli nim nemôžeme a nesmieme mlčať. Som kazateľom, a tak mi dovoľte ukončiť svoju úvahu Žalmom 106. Autor v ňom smúti nad nevernosťou Izraela, ktorý zabudol na Boha, konajúceho v Egypte veľké zázraky. Zavrhli Jeho Slovo, namiesto toho sa obrátili k modlárstvu, reptali a dráždili Ho svojimi slovami. Verš 15 to zhŕňa nasledovne: „Dal im teda, čo si žiadali, dopustil však, aby chradli.“ Tento Boží výrok je aj dnes viac ako aktuálny. Čo si žiadame my, Slováci?