Keď vidíš prekážku, zdolaj ju!

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 06. október 2014, 14:19

Napísal: Martin Hunčár

Život nie je prechádzka ružovým sadom, ale prekážkový beh na dlhé trate. Nie je to nič neobvyklé, je to normálna súčasť života. Vedel to už aj kráľ Dávid, ktorý povedal: „Lebo v tebe prebehnem vojskom, vo svojom Bohu preskočím múr“ (2Sam 22:30). Aj keď je našou prirodzenou túžbou ťažkostiam sa vyhnúť a život si čo najviac uľahčiť, skôr alebo neskôr nás zastihnú aj nepriaznivé okolnosti, situácie, ktoré nás zaskočia. Mimochodom, Ježiš nám nesľúbil ľahký život, ale to, že nás nikdy neopustí, že s nami zostane naveky. Pán Boh nám dal silnú zbraň – modlitbu a Božie slovo. Keď ich používame, mnoho hôr padne do mora, veľa vrchov sa posunie, chorí sa uzdravia. Tie zvyšné prekážky, ktoré nám aj po modlitbe akoby naďalej zatarasujú cestu, môžeme preskočiť. Ako na to? Aj keď život je často zložitejší, chcel by som vám dať niekoľko rád, ktoré aj mne samému pomáhajú.

1. Nevzdaj to, ale hľadaj riešenie. Niektorí ľudia sa veľmi rýchlo vzdávajú. Ak sa napríklad zhorší počasie, hneď majú vymyslený dôvod, prečo nejsť na bohoslužby. Nemali by sme hľadať zdôvodnenie, prečo sa niečo nedá, ale hľadať spôsob, ako sa to dá zvládnuť. Nór Ernst Mensen v roku 1832 uzavrel stávku, že za pätnásť dní zabehne z Paríža do Moskvy. Spočiatku sa mu darilo, ale čakali ho aj nástrahy: opití vidiečania ho zviazali a hodili na vozík. Prekabátil ich a ponúkol im, že bude bežať opreteky s ich najrýchlejším koňom. Tesne pred Moskvou mu zabavili pas a skončil v cele. Ušiel komínom, uháňal preč a nakoniec to stihol. Aj ty hľadaj v každej situácii riešenie.
   
   
2. Nevzdaj to, ale modli sa! Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade vedel, že sa kríža nezbaví. Vedel, že ho čaká utrpenie a potupná smrť, tá najväčšia prekážka, aká sa len dá predstaviť. Riešením bola v tomto prípade modlitba, cez ktorú ho Boh Otec posilnil natoľko, že dokázal uniesť svoj údel. Iste mu pomohlo aj to, že hľadel na odplatu, za kríž, za utrpenie. Videl tam teba a mňa – ľudí, ktorí vďaka jeho obete zakúsia oslobodenie od hriechu. Niekedy nám môže pomôcť, ak sa budeme aj my pozerať za prekážku, lebo pohľad na vysoký múr nás ubíja a berie nám posledné zvyšky síl. Ak si ale uvedomíme, aké ovocie a radosť nás čakajú na druhej strane, nebudeme viac otáľať.
   
   
3. Nevzdaj to, ale hovor! Niekedy nemáme prekážku len pred sebou, ale aj za sebou. Presne to sa stalo Mojžišovi. Pred sebou mal Červené more, za sebou egyptskú armádu, ktorá bola pripravená utekajúcich izraelských otrokov zlynčovať. Volal k Bohu, ale v tomto prípade mal Pán pripravené iné východisko: „Povedz synom Izraelovým, aby sa pohli.“ Riešením bolo hovoriť! Vnuknuté Božie slovo, ktoré nahlas vyslovíme, má obrovskú moc. Aj im prinieslo záchranu, na zázrak rozdelenia Červeného mora sa spomína dodnes. Nech sú naše slová ako slová Božie, hovorme vždy slová viery!
   
   
4. Nevzdaj to, ale povzbudzuj druhých! Nikdy nezabudnem na jedného Taliana, ktorý ma povzbudzoval počas maratónu v Miláne. Bol to „vodič“, ktorý išiel presne ako hodinky – s cieľom dobehnúť presne za tri hodiny. Držal som sa ho ako kliešť, ale posledné kilometre som už trpel a začal spomaľovať. Všimol si to a začal na mňa niečo vykrikovať po taliansky. Nič som nerozumel, a predsa mi bolo nad slnko jasnejšie, čo mi chcel povedať – už len chvíľa, nevzdávaj sa, zvládneš to. Ak čelíme ťažkostiam, nezamerajme sa len na seba a svoju prekážku. Pomôžme druhým. Počul som o žene, ktorá bola na ceste do nemocnice, tesne pred pôrodom. Zdvihla mobil a započúvala sa do ponôs svojej kamarátky. Hoci mala sto chutí zavesiť, trpezlivo ju vypočula a povzbudila, hoci sama stála pred oveľa väčšou horou!
   
   
5. Nevzdaj to, ale vykroč! „Kto nám odvalí kameň?“ pýtali sa ženy na ceste k hrobu. Obdivujem ich, že sa nezastavili. Vedeli, že Ježišov hrob bol zatarasený obrovským kameňom, a predsa pokračovali. Ak sa nevzdáme, a ideme ďalej, niektoré prekážky zmiznú samy. Ani nevieme ako. Aj ony, keď prišli k hrobu, zistili, že kameň je už odvalený! Pravidlo, ktoré tu zmieňujem, poznajú aj podnikatelia. Ani oni nemajú všetko do bodky premyslené. Vedia, že nemôžu donekonečna len sedieť, plánovať a čakať na priaznivé okolnosti, potrebujú vykročiť a niektoré veci sa prosto vyriešia za pochodu.
   
   
6. Nevzdaj to, ale využívaj čas! Apoštol Pavol sa viackrát ocitol vo väzení. Nezúfal, dokonca ani nemíňal všetku energiu na to, aby sa odtiaľ dostal. Keď neexistovala cesta von, tak využíval čas. Mnohé listy veriacim sú napísané práve z väzenia, a čo je zaujímavé, sú plné povzbudenia – necítime z nich nejakú Pavlovu depresiu ani smútok. Paradoxne, práve aktivita písania bola z perspektívy večnosti odmenená najviac. Ňou Pavol poslúžil nielen svojim súčasníkom, ale celým generáciám veriacich, dokonca sa jeho listy stali súčasťou večného Božieho slova. Naučme sa aj my využívať čas a urobiť niečo plodné a užitočné, aj keď sa nám zdá, že nás prekážka už ďalej nepustí.