Byť spolu s Ním

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 24. august 2009, 02:00

Napísal: Peter Singhoffer

Deti sú požehnaním od Boha. Keď prechádzame rôznymi situáciami, sú to často deti, ktoré nám pripomenú dôležité veci, ktoré sami niekedy prehliadneme.

Mám dvoch synov. Starší bude mať onedlho 8 rokov a mladší 3 roky. Teraz, keď je čas dovoleniek a prázdnin, je v našej rodine obdobie, kedy nie sme všetci spolu až tak často ako počas školského roku. Chodím do práce a väčšinu času so synmi trávi moja manželka. Ona mi často referuje o tom, ako mladší Adam túži byť so mnou alebo robiť niečo so mnou. A keď som s ním, sám vidím, že je tomu naozaj tak. Až ma udivuje, že mu mnohokrát stačí len to, že sme spolu, blízko seba. Je pri mne, hrá sa a vôbec pri hre nevyžaduje moju spoluúčasť. Vtedy ho pozorujem, ako sa sám hrá a ako mu stačí, že je v mojej prítomnosti. Je to príjemné, keď si niekedy rázne zvolí byť radšej so mnou ako s manželkou. Je to príjemné pre otca, že ho dieťa chce. Tak je to aj s nami veriacimi, ktorí stále zostávame deťmi svojho nebeského Otca, keď chceme byť so svojím Otcom. Pre Neho to musí byť veľmi príjemné (keď je to príjemné pre človeka). Aj keby sme nič neurobili, stále zostávame Jeho deťmi. ON, náš Otec, nám opakovane hovorí: Nenechám ťa ani ťa neopustím (Žid 13:5; 5.M 31:6, 8; Joz 1:5; Jer 1:8, atď.). Tie slová platia aj ostatným ľuďom v tejto dobe. Mnohokrát nám stačí to vedomie, že je niekto s nami, že nie sme sami. Náš OTEC je s nami stále a všade, aj keby žiadny človek nebol pri nás (napr. na púšti, pri jazde autom, na túre v horách, pri potápaní v mori, apod.). Jeho prítomnosť nám stačí, aby sme boli v pokoji a mohli slobodne premýšľať.

Niekedy sú tie chvíle, a sú potrebné, aby sme nič nerobili a boli SPOLU S NÍM.