Archív zamyslení
- 2016
- 2015
- 2014
- 2013
- 2012
- 2011
- 2010
- 2009
Boh tak miloval svet, že svojho Syna DAL...
- Podrobnosti
- Dátum uverejnenia: piatok, 17. jún 2011, 02:00
- Napísal: Peter Čuřík
Za ostatný mesiac sme mali v našom zbore tri svadby. V krátkom príhovore k novomanželom som vždy začínal citátom od Eda Younga, pastora tridsaťtisícového zboru v Texase, v ktorom mávajú až 142 svadieb ročne (!). Myslím si, že dlhoročné skúsenosti pastora a duchovného poradcu dávajú jeho slovám patričnú autoritu. Hovorí, že každému páru, ktorý pripravuje na manželstvo, radí, aby si položili jednu zásadnú otázku: „Aké to bude byť v manželstve so mnou?“ Celkom ostrá a dobre mierená rana pod vlastný pás.
Väčšinou sme vo vzťahoch nastavení inak; podvedome si kladieme otázku: „Čo z tohto vzťahu môžem vyťažiť ja?“ A možno to neplatí len o vzťahoch, ale o živote ako takom. Kristov príklad ide presne opačným smerom. Jeden z najznámejších veršov Biblie je Ján 3:16, „lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho nezahynul, ale mal večný život.“ Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna DAL... Láska vždy dáva. Môžeme dávať bez toho, aby sme milovali, ale nemôžeme milovať bez toho, aby sme nedávali.
Keď sa prvá cirkev dobre postarala o vnútorný život zboru, ustanovili diakonov, postarali sa o sociálne slabých a učili Božie slovo verejne i po domoch, Sväté Písmo hovorí, že „počet učeníkov sa množil veľmi“ (Sk 6:7). Evanjelium Ježiša Krista je tá najlepšia správa, akú môžeme ľuďom ponúknuť. Nepredávame mačku vo vreci. Neponúkame lacný tovar za premrštenú cenu. Sami sme zakúsili moc evanjelia a vieme, že je „mocou Božou na spasenie každému, kto uverí“ (Rim 1:16). Sme ako vedecký pracovník, ktorý po dlhom bádaní konečne našiel liek na nevyliečiteľnú chorobu, ale predtým, ako s ním išiel na verejnosť, sám ho na sebe vyskúšal. Podobne aj my; evanjelium sme sa nenaučili iba v laboratórnych podmienkach, ale aplikovali sme ho na vlastnom živote a s údivom sme konštatovali, že naozaj „uzdravuje skrúšené srdce a prepúšťa zajatcov na slobodu.“ Duchovné prebudenie nemusí byť iba o evanjelizačných akciách, je o živote každého z nás. „Vy ste svetlom sveta. Mesto, ležiace hore na vrchu, nemôže sa ukryť. Ani nezapaľujú sviece na to, aby ju postavili pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým, ktorí sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Mat 5:14-16). Sme svetlom sveta a soľou zeme. Ježiš to o nás vyhlásil. Našou jedinou zodpovednosťou je, aby sme nestratili svoju slanosť a dovolili svetlu, ktoré v nás Ježiš zažal, aby svietilo všetkým ľuďom. To je prebudenie a Božia vízia pre Cirkev posledných čias.