Čo robiť, keď na svojej ceste „ustávaš v duši“?

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 17. júl 2012, 23:36

Napísal: Peter Čuřík

 “Potom sa rušali od vrchu Hora cestou k Červenému moru, aby obišli zem Edomovu, a ľud ustával v duši na ceste. A ľud vravel proti Bohu a proti Mojžišovi” (4Moj 21:4,5).

Izraeliti mali za sebou skúsenosti s Bohom, ktoré nemá každá generácia Božieho ľudu. Boh pred nimi nadprirodzene roztvoril Červené more a oni prešli suchou nohou na druhý breh. Nielenže ich zachránil, ale pritom porazil aj egyptské vojsko na čele s faraónom – najsilnejšiu armádu tej doby. Videli tiež ako vyšla voda zo skaly na púšti a nasýtila niekoľko miliónový zástup aj spolu s ich dobytkom a čriedami oviec. Izraeliti však púšťou putovali už celé roky a stále nevideli zasľúbenú zem. Písmo hovorí, že „ľud ustával v duši na ceste.“ Predtým, ako Izraelitov povrchne odsúdiš za reptanie a nedostatok viery v Boha, uvedom si, že na púšti nemali sprchy, jedlo, vodu, neustále menili táboriská, zažívali púštne búrky a nemali ani mapu ani GPS a ešte nečítali knihu Jozuovu...

Biblia hovorí, že splnená žiadosť je stromom života, ale „očakávanie, ktoré sa odťahuje, robí srdce chorým“ (Pr 13:12). Keď ideme za Božími zasľúbeniami, no nevidíme ich naplnenie v takom čase, ktorý sa zdá vhodný nám, naša srdce môže chorľavieť. Keď sme už príliš dlho na ceste, podobne ako Izraeliti, tak napriek tomu, že sme videli veľa Božích zázrakov, máme tendenciu „ustávať v duši.“ Nová Bible Kralická (NBK) hovorí, že „ľud však na ceste stratil trpezlivosť.“

Milovaný, chcem ťa povzbudiť, aby si vierou a trpezlivosťou dosiahol zasľúbenia! Ak je niečo, čo ti na tejto ceste môžem poradiť, tak je to toto: „Keď začínaš pociťovať, že tvoja duša je unavená a strácaš trpezlivosť, daj pozor na to, čo vychádza z tvojich úst.“ Možno si povieš, že to nie je až také dôležité. No Príslovia 18:21 jasne hovoria, že „smrť i život sú v rukách jazyka.“ Keď na ceste „zmalomyseľnieme“, ako hovorí Evanjelický preklad, z našich úst vychádzajú slová, ktoré by sme v „triezvom“ stave nášho ducha nikdy nevyriekli. Boh sa o svoj ľud na púšti nadprirodzene staral, napriek neľahkým podmienkam, v ktorých sa nachádzali. Dával im 40 rokov špeciálny pokrm, mannu z neba, ktorou ich zaopatroval. No v čase, kedy je naša duša unavená, nedokážeme vidieť Božie dobrodenia. Izraelci v horkosti srdca povedali: „A naša duša si už zošklivila ten ničomný chlieb“ (v. 5). Prosím? Ničomný chlieb? Každý deň pršala z neba manna ako Božie znamenie o tom, že vie, kde sa nachádzajú a že má s nimi stále svoj plán. Keď je tvoja duša v tlaku a je unavená z cesty, polož ruku na svoje ústa. Vedz, že ťa môžu zradiť a dostať do problémov. Ak má niečo vyjsť z tvojich úst, nech je to Božie slovo.

V Červenom mori pláva špeciálna ryba, ktorá je svojimi rozmermi veľmi malá a mala by byť ľahkou korisťou pre predátorov. No napodiv ani žraloky ju nedokážu poraziť. Latinsky sa volá Pardachirus Marmoratum, anglicky Moses sole (Mojžišova päta) alebo ju tiež poznáme pod menom Jazyk Mramorovaný. Keď zacíti nebezpečenstvo, okamžite vypustí špeciálny sekrét, ktorý má takú intenzitu, že doslova zmrazí čeľuste žraloka. V laboratóriách robili pokusy, na ktorých to dokázali: Žralok pripravený zožrať ľahkú obeť s paralyzovanou čeľusťou, ktorú nedokáže ovládať. Malá „Mojžišova päta“ víťazí napriek tomu, že mala byť porazená. Čo robíš ty, keď cítiš nebezpečenstvo? Väčšina ľudí reaguje v panike, pochytí ich strach alebo rezignujú. Ale Boh ti dal nádhernú zbraň – Božie slovo. Verím, že keď ho používame na svojej ceste k Božím zasľúbeniam, nielenže tým zabránime reptaniu, ale tiež paralyzujeme nepriateľa. Božie slovo v našich ústach uvoľňuje pomazanie, ktoré nás ochraňuje pred útokmi toho zlého. Keď prejdeš svojimi skúškami na púšti, tvoja duša bude občerstvená a jedného dňa nakoniec vojdeš do reality všetkého, čo ti Boh zasľúbil.