Správne načasovanie alebo Ako dávať v živote čo najviac gólov

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 07. máj 2013, 18:08

Napísal: Martin Hunčár

Je známe, že v živote nestačí iba urobiť správnu vec, ale treba ju urobiť aj v správnom čase. Správne načasovanie je niečo, čo by sme nemali podceniť. O tejto dôležitej veci vedia veľa aj futbalisti a hokejisti, ktorí musia finálne prihrávky načasovať útočníkom na sekundu presne. Keď som mal ešte Škodu Favorit, bol som nútený presne vystihnúť moment, kedy predbehnúť nejaké auto, pretože nie je ľahké predísť niekoho, kto ide deväťdesiatkou, ak môj motor vytiahne maximálne o desať kilometrov viac.

V Božom kráľovstve platí dôležitosť správneho načasovania dvojnásobne. Nedávno som počul skutočný príbeh o jednom misionárovi z Papua Novej Guiney. V určitých oblastiach tejto panenskej krajiny byť ľudožrútom nebolo donedávna až také nezvyčajné. Boh ho povolal, aby slúžil v jednom kmeni, kde sa stále žije dosť primitívnym životom, ešte aj dnes tam používajú kamenné sekery.

Tohto odvážneho misionára vysadila helikoptéra uprostred džungle. Bol rád, že prežil prvý deň a dotyčný kmeň ho prijal medzi seba. Niekoľko rokov sa im však snažil iba porozumieť, učil sa ich zvyky a budoval „mosty“ priateľstva. V duchu cítil veľmi jasne od Pána, že so zvestovaním evanjelia má ešte počkať. Myslím si, že to čakanie muselo byť veľmi ťažké, keď si predstavíme, čo všetko musel podstúpiť, len aby sa tam dostal. Ktovie, či vôbec dostával nejaké listy, veď kto by mu ich aj doručil? A možno to bolo aj dobre, pretože by sa ho pravdepodobne všetci vypytovali na výsledky. Orientácia na výkon a efektivitu je totiž jedna z charakteristických čŕt západnej spoločnosti.

Misionárov čas však prišiel. V jeden deň sa stalo veľké nešťastie. Syn náčelníka, ktorý bol ešte len chlapec, padol do rieky a utopil sa. Dlho ho hľadali a keď ho napokon vytiahli, bolo už neskoro, nejavil žiadne známky života. Niet divu, že náčelník bol z toho veľmi zarmútený. Teraz sa však naskytla príležitosť pre misionára. Hovoril im o smrti Božieho syna na kríži a veľkom smútku, ktorý musel pociťovať Nebeský Otec. Potom pred nimi vzkriesil z mŕtvych náčelníkovho syna a rozprával im o vzkriesení Krista. Ani sa nečudujem, že sa z nich stali kresťania.

Ak sa zamyslíme nad tajomstvom tohto úspechu, musíme pripustiť, že v tomto prípade okrem veľkého zanietenia a trpezlivosti misionára zohralo kľúčovú úlohu aj správne načasovanie. Ja sám som pred nejakým časom veľmi chcel nejakú vec. Prosil som Pána, robil som, čo som len vedel, skúšal som všetky možné metódy, ale nijako to nevychádzalo. Bezvýsledne som búšil a tlačil na zavreté dvere. Myslel som, že mi v tom bráni diabol, ale dnes viem, že tie dvere držal pribuchnuté z druhej strany Ježiš. Keď prišiel Boží čas, tak dvere otvoril a ja som vletel priamo do Božej vôle. To, o čo som sa tak veľmi snažil, sa stalo zrazu rýchlejšie, ľahšie a lacnejšie ako som predpokladal. Sláva Bohu za to. Čo dodať na záver? Poďme načasovať naše duchovné „prihrávky“ tak, aby sme dávali v živote čo najviac gólov.