Tiaž Božej slávy v cirkvi

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: streda, 20. jún 2012, 14:41

Napísal: Peter Čuřík

„a tedy stalo sa, keď trúbili jako jeden muž, a speváci spievali, jako čo by spieval jeden hlas, chváliac a oslavujúc Hospodina, a keď pozdvihli hlas na trúby, na cymbaly a na iné nástroje k sprievodu spevu, a v tom, čo chválili Hospodina, že je dobrý, že jeho milosť trvá na veky, stalo sa, že bol dom plný oblaku, dom Hospodinov, takže nemohli kňazi obstáť a svätoslúžiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Boží“ (2Par 5:13,14).

Boží dom má byť naplnený jeho slávou. Keď Šalamún zasväcoval chrám, „zostúpil oheň z nebies a sláva Hospodinova naplnila dom“ (2Par 7:1). Neviem, akú máš skúsenosť s cirkvou, ktorá je Božím domom, no podľa Písma má byť plná Božej slávy. Prorok Izaiáš predpovedal, že v posledných časoch tma prikryje zem a mrákava národy, no nad nami bude vidieť sláva Hospodinova (Iz 60:1,2). Sláva sa po hebrejsky povie „kabwod“ a najlepšie sa dá preložiť ako „tiaž v pozitívnom slova zmysle“. Božia sláva nie len lepšia atmosféra na bohoslužbe či krajšie piesne, ale skutočná tiaž Božej prítomnosti v našom strede. Pomazanie je reálna ingrediencia neba. Keď je medzi nami, prináša múdrosť, uzdravenie, oslobodenie. Keď zomrel Elizeus, pochovali ho podľa vtedajších zvykov do jaskyne. Krátko na to mali ďalší pohreb a keď niesli mŕtveho, prepadli ich Moábci. Smútočný sprievod v panike hodil mŕtvolu do tej istej jaskyne, aby si zachránili holé životy; Písmo hovorí, že keď na dno jaskyne dopadol mŕtvy muž a dotkol sa kostí Elizeových ožil a vstal na svoje nohy. To je pomazanie! Ešte aj v mŕtvych Elizeových kostiach bolo dosť Božej slávy na to, aby ožil mŕtvy človek. O čo viac slávy môžeme očakávať v živej cirkvi Ježiša Krista z Nazareta!

Z príbehu o zasvätení chrámu vidíme, že predtým ako bola uvoľnená Božia sláva, ľudia chválili Boha. Možno každodenne nezažívaš zázraky typu vzkriesenia z mŕtvych a možno máš dokonca aj také dni, ktoré Pavol v knihe Efežanom nazýva „zlý deň“; no napriek tomu vždy môžeš chváliť Boha za to, kým je! Kňazi a speváci v novopostavenom chráme chválili Boha za to, že je „dobrý a že jeho milosť trvá na veky!“ Nič sa tak nedotýka Božieho srdca tak, ako keď ho Boží ľud velebí a uctieva. Mám rád anglické slovo „magnify“, ktoré popisuje velebenie Boha. Dá sa preložiť ako zväčšenie(„magnifying glass“,z angličtiny je zväčšovacie sklo). Môžeme Boha zväčšiť? Určite nie, Boh je taký veľký, že väčší už nemôže byť. Keď chcel Abraháma uistiť o svojej zmluve hľadal, na koho by prisahal. Chcel nájsť toho najväčšieho, aby dal Abrahámovi jasný signál, že môže počítať s jeho zasľúbeniami. Poctivo hľadal v celom nebi i po celej zemi, ale keďže nenašiel nikoho väčšieho od seba, nakoniec prisahal sám na seba (Žid 6.kap). Čo poviete, nemá Boh zmysel pre humor? Áno, naša chvála mu nepridá na veľkosti, ale môžem ťa ubezpečiť, že naša chvála ho zväčší – v našom živote! Boh je vždy medzi nami, ale tam, kde sa ho ľudia naučia chváliť, príde väčšia intenzita jeho slávy, väčšia tiaž „kabwodu“; a keď je jeho pomazanie medzi nami, všetko je možné... Keď prídeš nabudúce na bohoslužbu, nezabudni na to. Uctievaj Pána z celého srdca a očakávaj Božiu slávu!