Ako získať ľudí pre Ježiša?

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 08. september 2014, 12:47

Napísal: Martin Hunčár

Neuhasínajúcou túžbou každého kresťana je to, aby aj ostatní ľudia spoznali Krista. Pán Ježiš sa nám dal poznať, zakúsili sme jeho lásku a odpustenie a celkom prirodzene si to nechceme nechať len pre seba. Do evanjelizácie nás netlačí kazateľ, organizácia a ani žiadna ambícia niečo dokázať. Bol to sám Ježiš, ktorý povedal svojím učeníkom, že z nich učiní rybárov ľudí. Je to výzva od nášho Pána a platí aj pre nás. Nie je to práca ani povinnosť, ale zodpovednosť a poslanie. Otázkou teda nie je či áno, ale ako. Každý s tým máme svoju skúsenosť, pozitívnu i negatívnu, mnohí sme na vlastnej koži zakúsili výsmech, či pohŕdanie, alebo úplnú ignoranciu, keď sme sa pokúšali zdieľať Krista v našom okolí. Niekedy to môže spôsobiť aj to, že sa uzatvoríme do seba a necháme sa premôcť strachom. Prestaňme sa hanbiť za evanjelium. Som presvedčený, že ak horíme pre Ježiša, nemôžeme ostať ticho. Toto zamyslenie je v skratke moje nedeľné kázanie z 31. 8. 2014. Chcem vám pomôcť, ako na to. Nie je to o technike, o jednoduchom návode na obrátenie známych. Mojich 7 bodov je skôr pomôckou každému horlivému kresťanovi, aby bol čo najefektívnejší.

1. Vstúp do sveta neveriacich. Niektorí kresťania spolu s hriechom „odrezali“ aj všetkých známych. Na začiatku, ak boli veľmi spriahnutí so závislosťami, to mohlo byť múdre, veď iste nie je v poriadku, ak sa týždeň spasený alkoholik pokúša zájsť do svojho lokálu, aby zevanjelizoval svojich starých kamarátov. Častejší je však stav, keď kresťania majú dobrých priateľov len v cirkvi, a to je jeden z dôvodov, prečo sa im ťažko evanjelizuje. Ježiš vstúpil do sveta rybárov, oponenti ho nazvali priateľom hriešnikov, žráčom a pijanom vína. Je na čase, aby sme boli bližšími a dostupnejšími ľuďom okolo nás!
2. Pravidelná modlitba. Zdôrazňujem slovíčko pravidelná. Problémom nie je, že by sme sa nemodlili, ale že sa nemodlíme za ľudí pravidelne. Zabúdame, že modlitba je síce neviditeľný, ale veľmi účinný prejav lásky voči blížnemu. Okrem toho nám pomáha nastaviť naše srdce tak, že nám na dotyčnom naozaj začne záležať. V neposlednom rade modlitbou dávame priestor Duchu Svätému, aby v človeku konal svoje dielo, usvedčoval ho z hriechu a posielal k nemu ľudí, ktorí mu vydajú svedectvo. Berme si príklad z vdovy z evanjelia Lukáša, ktorá sa nevzdala, ale chodila za sudcom až dovtedy, kým nedostala to, čo chcela.
3. Božie nadšenie. Entuziazmus prameniaci z Boha je podľa mňa úplne nevyhnutný, ak má naše okolie spoznať Ježiša. Všetci sme totiž veľmi čitateľní. Nie je to len o slovách, ale je na nás vidieť, či sa trápime, alebo radujeme, či živoríme, alebo naozaj žijeme. Kľúčom je teda nachádzať každodenne svoje pramene v Bohu, načerpať od Pána lásku, radosť a pokoj. Neveriaci totiž poznajú len toho Krista, ktorého nájdu v nás. Priťahujeme ľudí k Ježišovi alebo sme ako kyslý citrón a svojou pochmúrnou tvárou ich odrádzame? Nezabúdajme, že ľudia dnes majú už aj tak dosť problémov, a to posledné, čo chcú, sú nejaké ďalšie náboženské pletky a cirkevné starosti.
4. Zázraky na dosah. Kresťanstvo nie je teoretická veda, ale zjavenie Boha v tomto svete. Moderný človek zavrhol zázraky, je čas mu ich nanovo predstaviť. Nestačí, že sa tak dialo za dní apoštolov, a nepomôže ani súčasné nadprirodzené svedectvo odkiaľsi z Afriky či Južnej Ameriky. Tvojmu susedovi nepomôže kazateľ, ktorý od neho žije tisíce kilometrov, ale veriaci veriaci, ktorý sa nebude báť na neho položiť ruky, žehnať mu a modliť sa za jeho uzdravenie. Takéto zázraky na dosah otvárajú dvere ľudských sŕdc, lámu predsudky voči Bohu a predpojaté koncepty o cirkvi. Odváž sa a ver Bohu, že ťa použije!
5. Opakované pozvania. Strach z odmietnutia je reálna sila, ale dá sa jej vzoprieť. Nie je to príjemné, ak niekoho pozveš na bohoslužbu a on ťa odmietne. Nemali by sme to však brať osobne, sme len poštári dobrej zvesti, nesieme každému list od milujúceho Otca. Pamätaj, že si už bol prijatý Ježišom, tou najvyššou autoritou. Nech ťa neodradí, ak niekto nepríde, ak si sa o to pokúšal. Pozvi ho znovu! Možno mu do toho niečo prišlo, alebo už mal iný program, možno sa odvtedy zmenila jeho situácia a teraz je naozaj pripravený na zmenu. Nezaškatuľkujme si ľudí podľa jednej reakcie. Spomeňme si na kráľovu svadbu z evanjelií, keď služobníci mali ísť znova a znova pozývať hostí na svadbu, hoci sa aj oni stretli s tým, že tých, ktorých predtým pozvali, sa vyhovárali. Vždy je nejaká žatva. Keď sa jeden človek zatvorí, tak sa pre Boha otvorí druhý.
6. Buď príkladom. Ako vravieval František z Assisi, káž Krista a keď treba, použi aj slová. Najlepšia reklama pre evanjelium je tvoj Bohom premenený a charakterný život. Pochopiteľne, jedno tvoje zlyhanie všetko nepokazí, ide skôr o to, aby si nebol pokrytcom, aby si nezakrýval svoje pády a nežil v zjavnom hriechu. Aká škoda, že Mahátma Gándhí sa nestretol so skutočným kresťanstvom. V období, keď bol hľadajúcim, raz vošiel do kostola, ale slušne ho vyhnali preč. Veľmi ho to sklamalo. Ktovie, ako by dnes vyzerala India, ak by mu vtedy kresťania viac zasvietili svojím životom?
7. Káž slovo! Osobný príklad je dôležitý pre tvojich najbližších, ale okrem nich sú tu stovky, možno tisíce ľudí, ktorých ovplyvnia viac tvoje slová než čokoľvek iné. Často máme na stretávkach zo školy po mnohých rokoch úžasnú príležitosť vyznať Krista. A čo tvoj kolega v práci, ktorého stretávaš na obede? Dozvie sa od teba niečo o Bohu alebo s ním budeš iba rozoberať počasie, politiku a šport? Pavol nabádal svojich spolupracovníkov, aby kázali v pravý i nepravý čas. Sme totiž majstrami vo výhovorkách, že práve v tejto chvíli to nie je vhodné. Staňme sa kresťanmi podľa vzoru z Knihy zjavenia Jána, o ktorých sa píše, že zvíťazili pre krv Baránkovu a pre slovo svojho svedectva.