Mať záľubu – ale v čom?

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 01. apríl 2013, 18:58

Napísal: Martin Hunčár

V dnešnom svete by sme asi márne hľadali niekoho, kto sa netúži stať úspešným. Iste, nie každý sa to odváži takto nahlas pomenovať, ale kdesi hlboko vnútri po tom tak či onak túži. Stať sa úspešným pritom nie je výmysel našej doby. Po úspechu túžil už Kain, ktorý sa nevedel zmieriť s tým, že jeho brat Ábel má navrch. Úspech je niečo, čo naplánoval pre nás samotný Boh. Veď už Jozuovi sľúbil, že sa mu „zdarí jeho cesta a bude si počínať rozumne“.

Priam básnicky vyjadruje úspech aj prvý žalm: „Blahoslavený ten, kto nechodí podľa rady bezbožných, nestojí na ceste hriešnikov, nesedáva v kruhu posmešníkov, ale má záľubu v zákone Hospodina, o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo úrodu dáva vo svojom čase, jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, darí sa mu.“ Ó, ako veľa ľudí by chcelo, aby sa im vždy podarilo to, do čoho sa pustia. Áno, je to Božie zasľúbenie pre veriacich, ale podobne ako mnohé iné, aj toto je podmienečné.

Povrchnosť súčasnosti nás často vedie k tomu, že chceme rýchly a kvalitný výsledok, ale sme dosť znechutení, ak na to treba vynaložiť isté úsilie. No i známe príslovie hovorí, že bez práce nie sú koláče. Čo je jednou z kľúčových podmienok, aby sme si zaslúžili ten náš koláč? Ak by sme porovnali Jozuu 1:8 a Žalm 1, bolo by zrejmé, že na prvom mieste v našom živote musí byť Božie slovo. Máme ho počúvať, hovoriť, a čo je podľa mňa veľmi dôležité – milovať ho. Žalm 1:2 hovorí, že v ňom máme mať záľubu.  Zastavme sa pri tom na chvíľu. Väčšina ľudí sa totiž obracia na Pána Boha, respektíve, začne hľadať riešenia v Písme, až keď všetko zlyhá. Boha používajú iba ako záchrannú brzdu, keď sa im už ten ich život ide „vykoľajiť“. Toto ale vôbec nie je pôvodná Božia myšlienka. On nikdy neplánoval, že bude akousi poslednou inštanciou, ktorú budú ľudia využívať až vtedy, keď sa im všetko zrúti. To je úplné degradovanie pôvodnej myšlienky a zámeru, prečo nás stvoril. On chce byť naším dôverným priateľom, byť nám na blízku. On nechce, aby sme sa k nemu obracali len vtedy, keď to zúfalo potrebujeme, ale každý deň – jednoducho len tak. Naše spoločenstvo s Bohom by nemalo pripomínať nepodarené manželstvo, kde jeden druhého chce len vtedy, ak ho súrne potrebuje, a ak si vystačí sám, tak si žije nezávisle na tom druhom. Takýto vzťah sa predsa nedá hodnotiť inak ako krízový. Žiaľ, mnoho kresťanov má takýto krízový vzťah s Bohom.

            Mať záľubu v Bohu sa dá vysvetliť aj tak, že k nemu pristupuješ aj vtedy, ak ho práve nepotrebuješ. Viem, že mnohí kresťania by také niečo nikdy nepovedali, no i tak životy niektorých svedčia skôr o opaku. Sú potvrdením toho, že žijú zo svojej sily, podľa svojich plánov a od Boha chcú, aby im to iba schválil a požehnal ich. Zoberte si takých bežcov. Každé ráno, bez ohľadu na to, či prší alebo mrzne, behajú svoje kilometre. Často ich k tomu nevedie ani tak honba za úspechom, ale jednoducho to, že svoj koníček milujú. Podobne je to aj so zberateľmi či futbalovými fanúšikmi. A kresťania? Ak sa z vecí Božieho kráľovstva stanú iba náboženské povinnosti, tak to s nimi začne ísť dolu vodou. Na druhej strane, ak budú mať s Bohom krásny, priateľský vzťah a Božie slovo bude pre nich prvoradou záľubou, stanú sa veľmi efektívnymi a úspech začne čoskoro klopať na ich dvere.