Je bližšie než si myslíš

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 07. marec 2011, 01:00

Napísal: Martin Hunčár

Ľudia dnes žijú celkom inak ako kedysi. Zvykli si na pohodlie, dovolenky, zábavu. Isté obdobie sa môžu cítiť, akoby ich nič neohrozovalo. No niekedy ich zaskočí tragédia v rodine, nevyliečiteľná choroba, alebo sa ocitnú v neriešiteľnej finančnej situácii. Až vtedy si uvedomia, akí sú zraniteľní a bezmocní. Veru, nie všetko sa dá vyriešiť hlavou.

Ako žili a riešili takéto vyhrotené situácie ľudia kedysi? Pozrime do Starého zákona na Abraháma, Sáru a Hagar, či sa vedeli spoliehať len na Boha, aj keď všetko iné zlyhalo. Sára sa zo žiarlivosti a možného rozdelenia dedičstva rozhnevala na Hagar a chcela ju vyhnať na púšť. Abrahámovi to vôbec nebolo po vôli, lebo Hagarin syn Izmael, praotec všetkých Arabov, bol predsa aj jeho synom (pozri 1Moj 21). No po modlitbe ho Boh uistil, že je to aj v jeho vôli a môže počúvnuť Sáru. A tak dáva Abrahám Hagar požehnanie a lúči sa s ňou. No na cestu jej dáva iba chlieb a vodu! Ako sa asi mohla Hagar cítiť? Dokážeme si to vôbec predstaviť? Bola síce zvyknutá na to, že bola iba slúžkou Sáry, ale u Abraháma mala svoj domov, bezpečie a finančnú istotu. V časoch, keď neexistovalo žiadne sociálne zabezpečenie od štátu a nebola vybudovaná žiadna infraštruktúra, musela byť jej situácia objektívne zúfalá. Hagar to spočiatku niesla hrdinsky. Problém nastal až vtedy, keď sa jej minul mech s vodou.

Tak to býva často aj s nami. Všetko ide ako po masle, pokiaľ máme k dispozícii základné zdroje – financie na účte, stabilnú prácu, priateľov nablízku. Nie je však nič výnimočné, ak sa nám ten prirodzený zdroj z času na čas minie. Aj Eliášovi raz vyschol potok a zostal bez vody. Čo vtedy robiť? V takýchto chvíľach by sme si mali pripomenúť Božie zasľúbenia. Aj k Hagar Boh predtým prehovoril, že rozmnoží jej potomstvo tak, že pre množstvo ho nebude možné spočítať (1Moj 16:10). V Biblii je veľa zasľúbení a sú napísané pre nás! „Veď tento prisľúb patrí vám a vašim deťom, ako aj všetkým vzdialeným, ktorých si povolá Pán, náš Boh“ (Sk 2:39). Postavme sa na Božie slovo tak, ako to urobil apoštol Peter, keď chodil na vode. Ježišove slová ho pevne držali nad hladinou. Aj dnes majú Ježišove slová moc preniesť každého cez všetky ťažké situácie a nepriaznivé okolnosti. Nemali by sme však napodobňovať Hagar, ktorá, povedané slovami dnešnej doby, upadla do hlbokej depresie. Prestala zápasiť, prestala hľadať riešenie, úplne rezignovala a nehľadala pomoc u Boha, hoci o Božom zasľúbení priamo pre jej syna vedela od anjela. Sadla si, nariekala a  keďže sa nechcela pozerať ako jej dieťa zomiera, radšej sa od neho vzdialila, aby ho ani nevidela. Aká hrôza! Už sa zdalo, že to všetko skončí zle, a predsa to malo šťastný koniec. Boh vypočul plač chlapca (1Moj 21:17)! Všimnime si to, že Boh nevypočul Hagar – jej hlasité bedákanie plné nevery a nedôvery, ale vypočul plač jej dieťaťa!

Tento príbeh je okrem iného aj príbehom o Božej milosti. Boh zachránil Hagar nie kvôli jej skutkom, ale pretože je Bohom, ktorý plní zasľúbenia, je plným milosti a zľutovania. Aké veľké prekvapenie muselo byť pre Hagar zistenie, že len kúsok od nej bola studňa plná čerstvej vody. V svojom zúfalstve nedokázala vidieť Božiu odpoveď. A pritom tam bola pripravená ešte predtým, než sa pustila do plaču. Negatívny, depresívny postoj spôsobuje, že nevidíme dopredu. Akú radosť by sme urobili nášmu Bohu, keby sme práve uňho hľadali riešenie a pomoc. Na rozdiel od prirodzených zdrojov, sú jeho zdroje nevyčerpateľné a vždy k dispozícii. On je zdrojom tvojej lásky, múdrosti a požehnania. Obracajme sa preto vždy k nemu a nespoliehajme sa na svoju rozumnosť. Potom aj nám Boh otvorí oči a uvidíme „prameň“, ktorý sme predtým mali zakrytý. Je bližšie, než si myslíš!