Zem, ktorá preteká mliekom a medom

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 18. október 2011, 02:00

Napísal: Vladimír Vrábel

Jedným z najúžasnejších príbehov v Biblii je určite prechod synov Izraelových cez Červené more. Už veľakrát som počul kázať z tohto príbehu do mnohých oblastí, pretože tento príbeh, tak ako mnohé ďalšie biblické príbehy, má svoj Boží, nevyčerpateľný a hlavne osožný potenciál. Keď sa spomenie Červené more a Izrael, tak sa mi v mysli vynorí známy príbeh, kedy Mojžiš na príkaz Boha vyvádza zotročený ľud Izraela z Egypta do Bohom zasľúbenej zeme Kanaán.

Po mnohých ranách, ktoré na Egypt dopustil Boh, prepúšťa faraón zotročených Židov a tí náhlivo utekajú, vyžiadajúc si od Egypťanov striebro a zlato. Faraóna však pochytila taká nenávisť, že napriek škodám, ktoré utrpel v predošlých dňoch, vyráža za Židmi do púšte, aby ich prenasledoval so svojou, vtedy najmodernejšou armádou, s odhodlaním zabiť ich. Ktokoľvek by sa postavil do cesty jeho zúrivo-vražedného plánu, zomrie.

V Písme potom čítame, že egyptských vojakov predsa len niečo zastavilo – museli zastať, pretože ich obklopovala tma a nič nevideli. Avšak nie všade bola tma. Hospodin síce zahalil zúriace egyptské vojsko do tmy, ale Židia mali hojnosť svetla. Môžeme sa teda domnievať, že egyptské vojsko bolo stovky alebo len desiatky metrov vzdialené od svojho cieľa. Boh si Izrael zastal a chránil v plnej paráde.

Príbeh potom vrcholí, keď Boh rozdeľuje Červené more, ktorého vody boli Bohom zastavené tak, že sa vypínali ako steny obrovského podmorského akvária. Ľudia, vďaka tomuto zázraku, mohli prejsť po dne mora suchou nohou, zažívajúc pritom takú silnú skúsenosť, že sa to slovami ani nedá opísať. Bolo to ako sen.

Izrael prešiel cez Červené more a na vlastné oči videl Božie spasenie, Božiu záchranu pred najmodernejšou armádou tej doby. Potom Boh uvoľnil vody mora a tie pokorili celú silnú armádu a s ňou aj celý Egypt. Židia začali od radosti tancovať, spievať, oslavovať silného a mocného Hospodina, ktorý na nich nezabudol. Ojójój, koľko to bolo radosti, že sú z Egypta preč, že dostali to, na čo tak dlho čakali a že Boh spôsobil divy, o ktorých ani netušili, že sú možné. Viem si aspoň  čiastočne predstaviť vzrušenie z tejto veľkolepej chvíle.

To však ešte netušili, čo ich čaká o niekoľko dní. Keď sa presunuli od mora na púšť, putovali tri dni bez vody. V tejto situácii veľmi rýchlo opadla eufória z víťazného večera. Radosť sa zamieňala so sklamaním, spev s reptaním, tanec so zúrivosťou voči Mojžišovi a Bohu. Celý národ, spoločne vchádza do skúšky, ktorú nemôžem inak nazvať ako Bohom pripravenú.

A tu sa natíska otázka: Prečo? Prečo Boh na jednej strane zachraňoval a na druhej strane dopustil takú hraničnú situáciu, akou je trojdňový smäd a hlad? Je to nejaký druh trestu? Pomsty? Zadosťučinenia? Domnievam sa, že Boh koná podobným spôsobom aj v našich životoch. A otázka je rovnaká: PREČO?

Je niekoľko možných odpovedí, ja ponúknem jednu z nich. Boh je milujúci Otec všetkých ľudí bez rozdielu, ale dopúšťa nepriaznivé okolnosti života, lebo nás túži zmeniť. To je jeho zámer, nie zmeniť okolnosti, lebo tie by zmeniť vedel, ale v týchto okolnostiach zmeniť NÁS a NAŠE POSTOJE.

Tak mnohokrát som si vravel, prečo tí Židia reptali na Boha, na Mojžiša a o pár dní sa sám ocitám v zložitých situáciách života, kedy mi prebehne mysľou, či to má zmysel, či má zmysel veriť. A v tých situáciách, ak do nich pozývam pomoc Ducha Svätého, prechádzam púšťou víťazne.

Chcem ťa povzbudiť, aby si neostal na púšti, lebo každá púšť má svoj koniec a za ňou je zasľúbená zem. Zem, ktorá preteká mliekom a medom...