Sme povolaní činiť dobré

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: utorok, 26. október 2010, 02:00

Napísal: Mirka Miškovicová

Žijeme vo veľmi uponáhľanej dobe. Okrem domácnosti musíme zvládať neustále sa zvyšujúce nároky v zamestnaní. Ľudia sú preťažení a zameraní na seba. Tento trend sa snaží preniknúť aj do cirkvi Ježiša Krista. Pokiaľ si nedáme pozor, tak mu veľmi ľahko podľahneme. Ani si neuvedomíme, ako veľmi rýchlo sa naše srdcia zatvrdia a prestaneme sa zaujímať o svet okolo nás. Ježiš predpovedal, že v posledných dňoch ochladne láska mnohých. Avšak Boží plán pre cirkev posledných dní je iný. On chce, aby Jeho cirkev bola ako mesto na vrchu. Jeho vôľa je, aby „ľudia videli naše dobré skutky a velebili nášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Najlepším príkladom takého života je náš Pán. Písmo o Ňom hovorí v Knihe Skutkov: „...ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých, pretože Boh bol s Ním.“ (10:38). Na inom mieste čítame, že „kvôli radosti, ktorá ho čakala, pretrpel kríž a pohrdol potupou.“ Kristus nehľadal svoje vlastné záujmy, ale činil dobré. Jeho šťastím a radosťou bolo žehnať iných. Jeho heslom bolo: „blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“ Keď vzkriesil syna vdovy v Naime, On sám bol pravdepodobne naplnený väčšou radosťou ako táto vdova. Dokonca aj keď trpel na kríži, staral sa o svoju matku a zveril ju Jánovi. Ježiš vydal svoj život pre činenie dobrého. V prvom rade sa nejednalo o sociálne dobro, ale o spasenie duší a uzdravovanie chorých. Avšak všetky skutky, ktoré Ježiš činil, nečinil sám od seba. Písmo hovorí, že Ježiš mohol činiť dobré preto, lebo bol pomazaný mocou Ducha Svätého. Preto ak máme nasledovať Jeho príklad, potrebujeme byť neustále naplňovaní Duchom Svätým. Činenie dobrého potom nebude pre nás záťažou, či bremenom, ale radosťou a naplnením. Presne tak, ako tomu bolo v živote nášho Majstra.