Potrebné je zabalené v „obale“, ktorý sa ti nepáči

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 15. október 2012, 11:46

Napísal: Martin Hunčár

„Veľakrát ti Boh pošle niečo, čo potrebuješ, v obale, ktorý sa ti nepáči.“ Táto veta, ktorú John Bevere povedal na jednej kresťanskej konferencii v Uppsale, mi ešte stále rezonuje v srdci. Dôvod, prečo ma tak oslovuje, je, že ňou autor naozaj udrel klinec po hlavičke. Každý z nás má nejaké túžby a priania. Ak máme správne srdcia, tie túžby pochádzajú od Boha. Okrem nich však Pán chce vložiť do našich životov aj niečo navyše.

Často si ani nie sme vedomí, čo vlastne potrebujeme. Presne ako malé deti: ak by sme to nechali len na nich, ich milé a úprimné túžby by sa obrátili celkom proti nim (a nám tiež) a spôsobili by hotovú katastrofu. Nám rodičom však Boh dáva múdrosť, aby sme vedeli rozlíšiť, čo je pre naše ratolesti naozaj dobré, teda to, čo práve v tomto čase naozaj potrebujú. Asi každý z nás rodičov už zažil, ako deti sem-tam nad niečím„ohrnú nosom“. Niečím, čo je v Božích očiach cenné a vzácne, a predsa je „obalené“ tak, že ich to neláka. A priznajme si, aj my sme niekedy takíto. Okrem duchovných „cukríkov“ a mnohých povzbudení počujeme aj napomenutia, varovania, slová o posvätení a duchovnej disciplíne, poriadku, podriadenosti. Slová, na ktoré sa obyčajne na bohoslužbách neodpovedá hlasným haleluja, lebo „obal“ nie je až taký príťažlivý, a na prvý pohľad ani obsah. Možno si si inak predstavoval svojho manžela, manželku alebo svojho šéfa. Alebo ťa irituje prístup tvojho pastora. Alebo sa ti nepáči „obal“ tvojho zhromaždenia. Možno si myslíš, že ak by si ho viedol ty, tak by si to určite „zabalil“ lepšie. Ak sa však premôžeš, a otvoríš si to, čo ti Boh ponúka, uvidíš, aké nádherné ovocie začneš niesť v svojom živote.

V dnešnom svete si potrebujeme znova a znova pripomínať, že žijeme pre večnosť. O čo ľahšie sa nám potom budú otvárať tie nepopulárne „obaly“. Predstav si, že by nasledovných 24 hodín malo rozhodnúť o tom, ako stráviš najbližších 1000 rokov. Určite by si ten deň nepremárnil a nemyslel na hlúposti. Ihneď by sa to odrazilo na tvojich modlitbách, práci, skutkoch, jednaní s ľuďmi. Táto fikcia má však dosť blízko k pravde, pretože spôsob, ako žijeme na tejto zemi, rozhodne o tom, ako strávime večnosť. A večnosť, to nie je tisíc rokov, dokonca ani milión rokov.

Dodnes si pamätám, ako sme sa so spolužiakmi na strednej škole smiali na jednom kreslenom vtipe. Jeden pán ponúkal svojmu priateľovi  zeleninu so slovami: „Moc dobrý to není, ale zato je to hodňe zdravý.“ Kyslý výraz na jeho tvári hovoril za všetko. Na rozdiel od tohto vtipu sa nachádzame v realite, kde náš Boh ponúka nielen duchovne zdravé veci, ale navyše aj dobré. To, že sú dobré, však musíme objaviť sami – a keď to zistíme, tak nebudeme mať pri ich „otváraní“ kyslý výraz. Vždy budeme mať na pamäti, že žijeme pre večnosť a  že Boh dobre vie, čo je pre nás potrebné.