Koho Boh povyšuje

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 01. február 2016, 15:50

Napísal: Martin Hunčár

Staroveký Izrael bol vždy akousi nárazníkovou zónou medzi dvoma veľmocami – Egyptom a Asýriou. S výnimkou krátkeho obdobia sa Izrael nemohol týmto veľmociam rovnať. Izraelskí králi tvrdili, že nemajú inú možnosť, len sa niektorej z okolitých krajín podriadiť. Nachádzam tu veľkú paralelu s naším malým Slovenskom. Ani my sme nikdy neboli veľmocou. Stáročia sme boli pod Uhorskom, aj v  Československu sme ťahali za kratší koniec, cudzinci si nás často plietli s Čechmi. Izraeliti mali aspoň svojich hrdinov, slávnych kráľov a bojovníkov – Dávida a Šalamúna, my iba Jura Jánošíka. V situácii, keď sa Židia cítili slabí, králi často hľadali, na koho sa obrátiť. Práve do takejto situácie prehovára žalm 75, verše sedem a osem. Veď ani od východu, ani od západu, ani od púšte neprichádza povýšenie.   8  Len Boh je sudca: jedného poníži, druhého povýši.  Proroci ich varovali, aby nehľadali pomoc ani z východu, ani zo západu, ani z púšte. Aké pravdivé je to aj dnes. Slovensko bolo 40 rokov v područí Sovietskeho zväzu. Náš východný brat nám však nepriniesol ani slobodu, ani prosperitu. Po páde železnej opony v roku 1989 sme sa hrnuli smerom na Západ. Dušovali sme sa, ako rýchlo dobehneme svojich susedov. Po 25 rokoch sú však naše výplaty stále zreteľne menšie a hoci si užívame výsadu slobody, žneme aj jej negatívnu stránku. Sme zaplavení nečistotou a liberálnymi postojmi, ktoré nám ešte pred pár rokmi boli cudzie. Západná Európa je v morálnej kríze, Rusko na východe má svoje mocenské ambície a od púšte – teda od arabských krajín sa celkom iste tiež nedočkáme povýšenia. Len Boh je sudca: jedného poníži, druhého povýši. Mám pocit, že my Európania sme akoby nepoučiteľní. Keď sa aj stane tragédia, neprosíme Boha o odpustenie, nehľadáme Božiu tvár – po teroristických útokoch na Paríž bol všadeprítomný slogan „Pray for Paris“, ale kto sa skutočne modlil za Paríž? Na bomby odpovedáme bombami. Národy vidia pomoc vo svojom zbrojnom arzenáli, vo svojich ekonomických možnostiach, v sile spojenectva, v silných rečiach, ale nie v Bohu. Podobne aj jednotlivci sa spoliehajú na svoje stabilné miesto vo firme, istoty nachádzajú v poistení, v známych, v rezerve na bankovom účte. Boh je akoby odstavený na vedľajšej koľaji. A pritom je to len On, kto môže povýšiť národ, cirkev i jednotlivcov.

On je spravodlivým sudcom. Jedného povýši, druhého poníži. Aké sú jeho pravidlá? Podľa čoho rozhodne?

Povýšenie v armáde sa obvykle udeľuje za hrdinské činy, v práci za úsilie a prínos pre spoločnosť, ale aké kritériá má Boh?

My veriaci chceme byť povýšení Božím spôsobom, v našich srdciach drieme táto túžba. Svetské povýšenie sa nemusí rovnať Božiemu a byť ponížený týmto svetom ešte neznamená, že Boh na nás zabudol. Jozef, ktorého predali do otroctva, bol ponížený, ocitol sa vo väzení, klesol v očiach ľudí, a predsa si v Božích očiach zachoval tvár.

Jedným z kritérií, ktoré rozhoduje o povýšení, respektíve o ponížení, je pokora verzus pýcha. Pán Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Aj malé deti vedia, že pyšný faraón, ktorý sa správal k Božiemu ľudu povýšenecky, napokon skončil na dne Červeného mora. Pýcha je obyčajne spojená s modlárstvom a okázalosťou. Vieme, čo sa stalo s babylonskou vežou a môžeme sa len domnievať, čo sa raz stane s obrovitánskymi kilometrovými vežami, ktoré sa v najbližších rokoch postavia. V posledných dňoch sa ukážu postoje sŕdc. Ako hovorí prorok Izaiáš: Pokorená bude pýcha človeka a ponížená bude povýšenosť ľudí. V ten deň bude vyvýšený jedine Hospodin.

V tom čase však Pán Boh povýši svoj ľud, svoju cirkev. Pevne bude stáť vrch Hospodinovho domu na vrchole hôr vyvýšený nad pahorky. Budú k nemu prúdiť všetky národy. To je cesta pre Slovensko, to je návod pre dnešnú Európu. Nevieme presne kedy a ako to Pán učiní, jeho prorocké slovo sa však celkom určite naplní. Do ktorej kategórie patríš? Medzi tých, ktorých Boh poníži, či medzi tých, ktorých povýši. Rozhodne o tom stav tvojho srdca. Ako vraví Micheáš: Oznámili ti, človeče, to, čo je dobré a čo požaduje Hospodin od teba; iba to, aby si činil súd, miloval milosrdenstvo a chodil pokorne so svojím Bohom.