Vyznávanie Božieho slova

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 01. marec 2010, 01:00

Napísal: Vladimír Vrábel

V tomto zamyslení chcem hovoriť o modlitbe, konkrétne o vyznávaní Božieho Slova. Na túto tému sa v zboroch hnutia Viery kladie mimoriadny dôraz a aj na biblických hodinách sa jej venuje veľký priestor. Dôvodom je, že ju zdôrazňuje samotná Biblia a je overená aj praxou. Vyznávanie Božieho Slova však nie je to isté, ako odriekavanie naučených, či už biblických alebo iných náboženských, fráz. Sú mnohé náboženstvá po celom svete, ktoré vedú svojich prívržencov k opakovanému odriekaniu tzv. mantier alebo dogiem rôzneho typu. Mnohé majú biblické korene, čoho sme svedkami napríklad v Islame. Oni sú tiež potomkovia Abraháma a vyznávajú, že on je ich otcom a majú pravdu. Z Koránu dokážu citovať celé pasáže, no prehlásené slovo z Koránu ešte nikoho neuzdravilo. Boh miluje moslimov i ľudí každého vierovyznania, ale prichádza čas, kedy bude robiť rozdiel medzi tými, ktorí mu patria a ktorí nie. Vďaka Bohu, že On je sudcom živých aj mŕtvych a On bude mať posledné slovo, či sa nám to už páči alebo nie.

Vyznávanie Božieho Slova nemá svoje korene v Novom zákone, ale v zákone Starom. Je v ňom mnoho príkladov, z ktorých sa špeciálne zameriam  na jeden. 32 kapitola knihy Exodus nám opisuje, ako sa Mojžiš, vedený na horu Sinaj za účelom prijatia ,,ÚSTAVY“ - desatora Božích prikázaní, dozvedá od samotného Boha, že ľud rýchlo odbočil zo svojej cesty a že si vyrobili zlaté teľa. Toto sa Bohu veľmi nepáčilo a Mojžiš tvárou v tvár zažíva Jeho hnev. Boh sa rozhoduje vyhubiť Izraelitov a oznamuje Mojžišovi, že z neho povstane nový národ.

Asi sa nikdy nebudeme vedieť vžiť do kože Mojžiša. Štyridsať dní trávi s Bohom na vrchu nádherný čas. Má privilégium vidieť časť Božej majestátnosti a slávy a zrazu táto informácia! Vôbec sa nečudujem tomu, že keď Mojžiš schádza z vrchu, rozbíja dosky o skalu. Načo im je zákon, keď nemajú rešpekt a bázeň pred Bohom? Pretože najprv musí prísť bázeň pred Hospodinom a potom nasledujú Jeho ustanovenia. Ale vráťme sa na vrch, kde Mojžiš čelí Božiemu rozhorčeniu. Mojžiš vyťahuje najmocnejšie zbrane, aby upokojil Boha a zabránil zahubeniu Izraelitov, ak to vôbec bude možné. Vo verši 13 Mojžiš pripomína Bohu jeho vlastné Slovo. Hovorí Mu: „Veď si sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Izraelovi, že rozmnožíš ich potomstvo.“ Toto Boha úplne zastavilo od Jeho úmyslu a vo verši 14 sa dozvedáme, že "Pán oľutoval nešťastie, ktorým chcel navštíviť svoj ľud."

Aký zvrat nastal len preto, že Mojžiš pripomenul Bohu Jeho vlastné Slová! Boh nie je klamár a vždy dodrží to, čo sľúbil.  Nie je ako my ľudia – ale to už je iná téma.

Pred pár dňami sa naša rodina ocitla v situácii, kedy naša staršia dcérka pri nevinnej hre prišla k tragickému úrazu - vypichnutiu oka. Situácia bola natoľko vážna, že sme zmobilizovali nielen lekárov, ale aj modlitebníkov. V priebehu dvoch dní som svojím skromným odhadom narátal okolo 300 ľudí, ktorí na kolenách bojovali za uzdravenie oka. Po operácii prišla od lekárov zdrvujúca správa: ,,NIE JE NÁDEJ NA ZÁCHRANU OKA!“ Milovaní, po takýchto správach sa vám život akoby zastaví, aj keď sa žiť musí ďalej. Až na tretí deň po tejto udalosti sme boli schopní prijať povzbudenie od Pána. Duch Svätý mi pripomenul Slovo, ktoré mi dal pred rokmi: „Neboj sa, veď som s tebou JA, neobzeraj sa, veď JA som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou (Iz 41:10).

Po všetky tie tri, veľmi dlho trvajúce, dni sme verili  a vyznávali, že Boh je naším lekárom a na Jeho krídlach prichádza uzdravenie, že Jeho sinavicami sme uzdravení. A za to chcem vyjadriť veľkú vďaku všetkým modlitebníkom.

V to ráno povzbudenie z Izaiáša 41:10 prinieslo istotu, že Boh sa naozaj postará. No a po vizite prišla správa, že dcéra začala vidieť najskôr len matne a večer už aj zreteľne.

Haleluja za Slovo od Boha, s ktorým k Nemu môžeme prísť a pripomenúť Mu, čo nám zasľúbil. Vo Svätom Písme stojí, že „Jeho Božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na Božej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je na svete pre žiadostivosť (2Pet 1:3-4).

Preto, milovaní, držme vyznanie viery a pripomínajme Bohu Jeho vlastné Slovo!