Bližšie než si myslíš

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: štvrtok, 12. apríl 2012, 01:05

Napísal: Tomáš Šimko

Počas minuloročných majstrovstiev sveta v hokeji som sa dostal na jeden zo zápasov slovenskej reprezentácie. Bol to náš úvodný zápas na majstrovstvách a ja som si ho užíval o to viac, že som mal možnosť byť úplne dolu pri ľade a sledovať hru z bezprostrednej blízkosti. Bolo úžasné byť tak blízko, až som mohol cítiť závany rozprúdeného chladného vzduchu vždy, keď sa predo mnou nejaký hráč prehnal. Na druhej strane to, že som bol tak blízko, malo jednu veľkú nevýhodu. Čím ďalej odo mňa sa hralo, tým horšie som videl. Našťastie nad hracou plochou bola veľká obrazovka a tak som miestami pozeral viac na obrazovku, než na ľad predo mnou. V jeden moment sa mi stalo, že som sa tak zahľadel na obrazovku, až som si zrazu úplne prestal uvedomovať, že som na štadióne. Veľmi zahĺbene som sledoval šancu našich. Prešli stredným pásmom, vnikli do tretiny súpera a zrazu... “tresk!“. Ten bodyček a následne narazenie na mantinel, ktoré som sledoval na obrazovke, bolo v skutočnosti bližšie, než som si to vtedy uvedomoval. Ten fór bol v tom, že to, čo som sledoval hore na monitore, sa v skutočnosti dialo priamo predo mnou a dotyčný hráč bol prišpendlený naozaj efektne, rázne a hlavne nahlas. Tento „veľký tresk“ ma prebral z môjho „spánku“ a ja som si veľmi silno uvedomil, že to nie je len niečo na televíznej obrazovke, ale že je to realita, ktorá sa deje tu a teraz.

V poslednom čase si všímam, aké obrovské množstvo ľudí sa na Boha a duchovné veci pozerá presne ako ja na tú obrazovku. Bez toho aby si uvedomovali, že to čo považujú za niečo nereálne z obrazovky je omnoho bližšie než si myslia, že je to v skutočnosti realita v ktorej žijú. Je to ako s tou ženou samaritánkou, ktorá tak ako to asi robievala veľmi často, v jeden úplne obyčajný deň šla k studni po vodu. Keď prišla ku studni sedel tam nejaký muž. Žid. Bez slova prešla okolo neho a začala naberať vodu. Zameraná na svoje problémy a v snahe uhasiť svoj smäd si toho muža vôbec nevšímala. Bol jej úplne ľahostajný. Vždy keď čítam v Biblii tento príbeh a predstavím si ako blízko Ježiša bola bez toho aby si to uvedomila, nabehnú mi zimomriavky. Ten muž bol totiž Ježiš a ona bola tak blízko, tak strašne blízko neho bez toho, aby to tušila. A zimomriavky mi nabiehajú aj keď si predstavím ako málo stačilo na to, že by naplnila svoje vedro, vzala ho do ruky, prešla okolo Ježiša, odišla a úplne minula to, čo tak veľmi hľadala, to, po čom tak veľmi túžila, to jediné, čo ju mohlo zachrániť. Našťastie Ježiš ju nenechal odísť. Nebola mu ľahostajná aj napriek tomu, že ho nespoznala, že sa mu nehodila k nohám. Aj napriek tomu, že bola samaritánka a že na neho „kašľala“, on ju oslovil.

Všade okolo seba vidím ľudí „hynúcich od smädu“ a pritom sú tak blízko „vody“. Žiaľ aj napriek tomu, že častokrát sú bližšie než si to uvedomujú, presne tak, ako tá samaritánka, Ježiša obchádzajú. Verím však, že nie len oni sú bližšie Ježiša než si to uvedomujú, ale aj Ježiš sa im chce priblížiť viac, než si to uvedomujeme my. A tak ťa chcem povzbudiť. Pokiaľ ešte nemáš živú vodu, pokiaľ hľadáš pravdu a zmysel života, Ježiš je odpoveď! A pokiaľ si už našiel a máš tú živú vodu nedovoľ, aby bol niekto tak blízko a minul Ho. Niekedy stačí len osloviť.