Daj mi tento vrch!

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: streda, 21. marec 2012, 22:43

Napísal: Peter Čuřík

„A tak teraz hľa, Hospodin ma živil, tak ako hovoril. Toto je už štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo to hovoril Hospodin Mojžišovi, a čo chodil Izrael po púšti. A teraz hľa, je mi dnes osemdesiatpäť rokov. Ešte som i dnes taký silný, jako som bol v deň, v ktorý ma poslal Mojžiš, aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila i teraz, už či by bolo ísť do boja a či ináče vyjsť alebo prijsť. Preto mi teraz daj tento vrch, o ktorom hovoril Hospodin toho dňa, lebo veď si ty počul toho dňa, že sú tam Enákovia a veľké mestá opevnené. Azda bude Hospodin so mnou a vyženiem ich, tak ako hovoril Hospodin“ (Joz 14:10-12).

Kálef chodil s Bohom. Nezávisel na okolnostiach. Keď bol ešte mladým, Boh o ňom prehlásil, že bol mužom „iného ducha.“ Napriek tomu, že kvôli nevere izraelského národa potom blúdil po púšti celých 45 rokov, nezahorkol. Hovorí, že po celý ten čas ho „živil Hospodin“ a aj ako 85-ročný je rovnako silný, ako keď ho poslal Mojžiš prešpehovať zem: „aká bola moja sila vtedy, taká je moja sila i teraz.“ Sila nie je vecou veku, intelektu alebo obdarovania. Silnými nás robí Boh. Keď chodíme blízko neho, keď mu dovolíme, „aby nás živil“ svojím slovom a svojou prítomnosťou. Dávid hovorí: „Ale ja chcem v spravodlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom“ (Ž 17: 15). Je úžasné, keď nás každé ráno nasycuje svojím obrazom. Keď sme vnútorne nasýtený, nemáme potrebu hľadať naplnenie v deravých cisternách, ktoré ponúkajú kalnú vodu.

Kálef mal už 85 rokov. Bol vo veku, kedy väčšina ľudí túži po pokoji a zaslúženom odpočinku. Kálef bol však silného a mladého ducha a žiada si od Jozuu horu: „Preto mi teraz daj tento vrch!!“ Kde sú dnes muži a ženy, ktorí by mali takýto postoj? Kde sú tí, ktorí sa odvážia dobíjať vrchy pre Hospodina? Je mnoho vrchov, ktoré obsadili „obri“. Kálef si vôbec nevybral ľahké miesto, volalo sa Kirjat Arbe, Mesto Arbeho, „toho veľkého človeka, ktorý bol medzi Enákmi“. Boli to tí istí Enákovci, pred ktorými pred 45-timi rokmi Izraelci utiekli, lebo sa cítili ako kobylky. Ale Kálef vedel, že keď Boh bude s ním, vyženie ich. Nakoniec čítame, že „Kálef vyhnal ztade troch synov Enákových, Šešaiho, Achimána a Talmaiho, deti Enákove“ (Joz 15:14) a nazval to mesto Hebron, kde bol neskôr Dávid korunovaný za kráľa. Je mnoho miest Arbeho, ktoré máme zabrať späť pre Boha. Možno si prehral nejaké boje, ale to neznamená, že si prehral vojnu. Otras sa z porážky a znova poskladaj roztrúsené kúsky rozbitých snov. Dovoľ Bohu, aby ťa posilnil. Možno si sa pokúšal vyliezť na nejaké hory, ale nedokázal si ich dobyť. Zachovaj si postoj ako mal ten horolezec, ktorý nezvládol jednu z osemtisícoviek. Jednoducho bolo príliš sychravé počasie, alebo bola výprava nedostatočne naplánovaná, alebo to prosto nevyšlo. Keď si tú horu prezeral na obrázku, prehlásil. „Tentoraz si ma porazila, ale nabudúce zvíťazím ja. Pamätaj, že ty už nemôžeš rásť, ale ja stále áno!“ Ak ti Boh dal sen, oplatí sa oň bojovať. Nezlož zbrane len preto, lebo si párkrát prehral. Posilni sa v Hospodinovi, pouč sa z porážky a bojuj dobrý boj viery. Jedného dňa tých obrov porazíš a ustanovíš tam Hebron pre Hospodina. Nebude to len víťazstvom pre teba, ale pripravíš tým miesto aj pre korunováciu ďalších Božích mužov a žien, ktorí pôjdu za tebou. Čo povieš na takú víziu? Požiadaš aj ty Boha o svoj vrch?