Vianoce na každý deň

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 16. december 2013, 23:32

Napísal: Martin Hunčár

Niektorí Vianoce milujú a intenzívne ich prežívajú, pre iných je to povinná naháňačka spojená s upratovaním a behaním po obchodoch. Ďalší sa tešia, že po dlhej dobe stretnú vzdialených príbuzných, iní plánujú lyžovačku, no všetci sa tešia na vytúžené voľno. No aj vedieť si správne oddýchnuť je umenie. Môže sa totiž stať, že nás sviatky pokoja vyčerpajú viac ako náročný pracovný týždeň. Nech už ich prežívate akokoľvek, ich posolstvo azda neunikne nikomu. Aj preto sa snažíme v tomto období byť o čosi lepšími. Škoda však, že nadšenie rýchlo vyprchá a o pár dní sme opäť v zmätku a kolobehu života. Preto sa zamýšľam na tým, či nie je lepšie mať také malé Vianoce každý deň.

Ľudia sa sťažujú na teplú zimu, a keď udrú riadne mrazy, opäť len bedákajú. V tomto je nám Jozef s Máriou príkladom. Hoci si nenašli nocľah, aj v tej maštaľke boli spokojní a neobviňovali sa navzájom, koho je to chyba, že takto dopadli. Dokonca Pánu Bohu dôverovali natoľko, že si nerobili žiadne starosti. A vidíme, že núdzou netrpeli, prišli traja mudrci od východu a doniesli im toho viac než bolo treba. Koľko dnešných ľudí je v panike a v depresiách, pretože ich bankové konto je na nule, šéf im nedal žiadne vianočné prémie, prekvapili ich nečakané výdaje.

Pri mojej ceste do Mjanmarska som stretol veľa jednoduchých skromných ľudí, ktorí skoro nič nemali, a predsa boli šťastnými. V našej západnej spoločnosti sme si zvykli na veľkú mieru istoty. Mnoho krajín tretieho sveta žije v permanentnej kríze a jeho obyvatelia to považujú za normálne. Európania si naopak zvykli, že všetko funguje akosi celkom dobre aj bez Boha...

Nie som proti nákupom, otázkou je len či naozaj ku každodennému životu potrebujeme všetko to, za čím sa toľko pachtíme... Ak by sme žili len o čosi jednoduchšie, hneď by sme mali viac času a boli omnoho viac spokojnejší.

Ani malý Ježiš keď vyrastal, tak nemal toľko hračiek ako dnešné deti, nehral sa ani na počítači ani na tablete. A predsa mal niečo, čo mu možno budú niektorí závidieť – láskyplných rodičov, ktorí s ním boli neustále. Poskytli mu prostredie bezpečnej rodiny, boli mu vždy dobrým príkladom.

V dnešnej dobe neexistuje žiadna dokonalá rodina. Aj v tých najlepších je sem tam cítiť napätie a počuť zvýšené decibely. Občas treba ustúpiť, poprosiť o odpustenie a povedať milé slová na adresu toho druhého. Moje deti priam žiaria, keď ich za niečo pochválim. Aj toto môžu byť naše každodenné Vianoce – aby sme sa viac venovali deťom, našli si na ne čas a načúvali ich bezprostredným zážitkom, ktoré môžu byť pre nás dospelých azda aj bezvýznamné, pre ne však veľmi dôležité. Naša každodenná prítomnosť je pre našich blízkych tým najkrajším vianočným darčekom. Dobre si spomínam na jednu úsmevnú príhodu, keď som raz uspával môjho malého syna. Zrazu mi celkom vážne hovorí: „Ocko je Boží muž. Ja som Boží mužík.“ „A čo je maminka?“ zvedavo som sa spýtal a čakal ako zareaguje. Chvíľku si to zrovnával v tej svojej hlavičke a potom mu svitlo: „Maminka je Božia muška!“ Dobre sme sa na tom pobavili, iste lepšie, ako keby sme v ten večer vysedávali hodiny pred telkou a nechali sa ohlupovať reklamami. Počul som, že dvaja školáčikovia sa hádali, či sa pivo vyrába z kozľa alebo z bažanta. Ich spolužiak bol zase presvedčený, že krava je fialová. Aby sa to nestalo vašim deťom, radšej s nimi zájdite do skutočnej prírody a nenechajte ich žiť v ilúzii alebo v nejakej virtuálnej realite.

Posolstvo Vianoc sa môže ľahko pretaviť do nášho každodenného života. Niekedy pritom stačí tak málo, a predsa to míňame. V našom okolí je veľa núdznych ľudí, nemusia byť nevyhnutne biednymi, možno sú iba osamelí a čakajú, že sa niekto pri nich na chvíľu pristaví. Jeden z mojich najkrajších vianočných zážitkov sa odohral pred mnohými rokmi. Zobral som na Štedrý večer do misky pár koláčov od mamy a rozdal ich niekoľkým ľuďom bez domova. Ako veľmi ich to potešilo. Tá vďačnosť v ich očiach spôsobila, že som cestou domov mal v očiach slzy radosti aj ja. Nie všetci ma vtedy pochopili, a predsa som mal z tých niekoľkých minút, ktoré som strávil s nimi väčšiu radosť ako z niektorých darčekov, ktoré sme si rozbalili pod stromčekom.