Verš, ktorý ma šokoval

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 12. apríl 2015, 23:48

Napísal: Dušan Šulov

Verím, že aj dnes k nám náš živý a mocný Boh hovorí. Slová nádeje a povzbudenia sú tak veľmi dôležité a potrebné. Náš Boh k nám hovorí prostredníctvom svojho Slova, dáva nám zasľúbenia, o ktoré sa môžeme v životných situáciách oprieť. Jedným z týchto zasľúbení je aj to, že nám dá do srdca bázeň, aby sme od Neho neodstúpili (Jeremiáš 32,40). Pán Ježiš túži, aby sme s Ním žili v neustálom spoločenstve, až kým sa s Ním raz stretneme v nebi. Chce, aby sme na takéto stretnutie boli plne pripravení. Nechce, aby sme zvlažneli, ale naopak, praje si, aby sme Ho viac a viac spoznávali.

Čo nás udrží v takomto spoločenstve s Bohom? Som presvedčený, že je to pravá Božia bázeň /nie strach/. Mať bázeň pred Hospodinom znamená vyhýbať sa zlému a taktiež poslúchať Boha celým srdcom, zachovávať Jeho prikázania a Slovo a aj v praktickom živote poslušne konať všetko tak, ako nám On prikázal (Jeho vôľu máme zapísanú v Biblii).

A ten spomínaný verš, ktorý ma pred časom šokoval, znie nasledovne: „Prekliaty, kto s nedbalosťou koná dielo Hospodinovo.“ (Jeremiáš 48,10).

Je možné slúžiť Bohu a nepáčiť sa Mu? Čo to znamená pre nás dnes? Nedbanlivosť sa dá jednoducho vysvetliť ako niečo, na čo nedbám v potrebnej miere. V Evanjeliu podľa Matúša, 22.kap., verš 5 nájdeme podobenstvo o kráľovi, ktorý pozval ľudí na svadbu. Oni však na to dôležité pozvanie nedbali a odišli za svojimi vlastnými záležitosťami a na svadbu neprišli. V tomto jednoduchom podobenstve nájdeme tri nedbanlivosti, ktoré sú rizikom aj pre nás.

1) Počuli odkaz od kráľa, ale ignorovali ho. Zanedbávanie Božieho Slova. Starosti a povinnosti bežného života "uprednostníme" pred každodenným časom stráveným pri Božom Slove. Nesmie sa stať, že nemáme čas, aby sme si pravidelne čítali, premýšľali, ale aj študovali Božie Slovo.

2) Zanedbávanie každodennej modlitby. Kráľ nás volá do svojej prítomnosti. Aké privilégium! Využívaš ho každý deň? S Bohom sa môžeme stále rozprávať. Ako môžeme okrem iného chcieť, aby nás Boh žehnal, keď s Ním netrávime čas? Poznáš, čo sa stane, keď sa napr. s niekým blízkym, koho pravidelne stretávaš, dlho nerozprávaš?

3) Čas v spoločenstve. Písmo nám hovorí, aby sme neopúšťali spoločné zhromaždenia. V tom podobenstve tí ľudia uprednostnili pred hostinou/spoločenstvom iné veci. Neboli to priamo hriešne veci, ale dostali sa na prvé miesto. Nedovoľ, aby v čase nedeľných bohoslužieb a skupinky bolo tvojou aktivitou a prioritou niečo iné.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než inde tisíc. (Žalm 84,11); Zákon tvojich úst je mi vzácnejší než tisíce v zlate a striebre. (Žalm 119,72); V každom čase v Duchu proste vo všetkých modlitbách a prosbách. (Ef.6,18); Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám.  (Skutky 2,42)