V kancelárii, kde úraduje Boh

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: pondelok, 14. október 2013, 00:00

Napísal: Martin Hunčár

Raz som v televízii videl jednu reláciu, počas ktorej jeden nudný moderátor čítal úryvky z listov tých, ktorí na adresu redakcie napísali. Na stole bolo iba niekoľko listov, žiadna veľká hŕba. Na dôvažok prečítal aj meno výhercu, ktorý správne zodpovedal na súťažné otázky. V tom momente som si pomyslel, že ak by som sa do súťaže zapojil aj ja, asi by som vyhral tiež. Hneď som si spomenul na iný, úspešnejší program, v ktorom vysmiaty spokojný moderátor „zaboril“ ruku do stohu listov a z nich vyžreboval pár šťastlivcov.

Skús si predstaviť nebo a v ňom kanceláriu, v ktorej úraduje Pán Boh. Každý deň prichádza anjel s veľkým vrecom a vysype mu tam všetku poštu. Prosby, ďakovania, ľudské plány na schválenie, sťažnosti. Ešteže je náš Boh všemohúci, inak by ho z niektorých listov rozbolela hlava.

V každom prípade sa oplatí zásobovať nebo svojimi listami. Boh nemá radosť z pasívnych kresťanov. Z dávneho znaku kresťanov –  rybičky, ktorú majú vylepenú na aute, si zobrali nesprávne ponaučenie. Mlčia ako ryba! Pri modlitbe sotva prehovoria, namiesto oduševnených modlitieb sa im len sem-tam z hrdla vyderie nejaký ten povzdych. Zväčša sa ich modlitby začínajú a končia slovami:

„Pane náš, daj...“ Ak by takto jednali všetci kresťania, dopadlo by to ako v onej neslávnej relácii, ktorú som zmienil na začiatku.

Našťastie existuje aj iný typ veriacich, ktorí nebo priam zahlcujú svojimi modlitbami. Ak trochu popustíme uzdu svojej fantázii, tak je veľmi pravdepodobné, že Božia ruka vytiahne z veľkej kopy listov práve tú ich prosbu:

„Chválim ťa, Pane, za všetko, kto si, a za všetko, čo si mi v živote dal. Etelka.“

Boh zajasá, pričom časť tejto radosti ihneď preskočí aj na vedľa stojaceho anjela.

Božia ruka načrie do kopy druhýkrát. Je tam napísané:

„Veľmi ťa prosím za záchranu svojej rodiny. Nech ťa spoznajú, nech sa obrátia, nech sa zmenia, pomôž im, Bože. Etelka.“

„S tým sa niečo musí urobiť,“ obráti sa Boh na anjela, ale ešte predtým, než sa odhodlá k akcii, vloží ruku do kopy tretíkrát.

„Chválim ťa, Pane, za všetko, kto si, a za všetko, čo si mi v živote dal. Etelka.“

„Tá moja Etelka!“ usmeje sa Všemohúci. „Aké milé... Svoje prosby vždy obalí do ďakovania. Väčšina ľudí to robí presne opačne, pričom niektorí na ďakovanie a chvály celkom zabúdajú.“ Nato sa celkom vážne pozrie na anjela: „Už si dnes ráno zašiel k nejakému kresťanovi s myšlienkou, aby svedčil Etelkinej rodine? Postavil si okolo jej rodiny stráž?“

„Nuž, Pane, dnes ešte nie,“ ospravedlňuje sa pokorne anjel, „ale hneď vyrazím.“

„To som rád,“ odvetí Boh a znova sa na jeho tvári objaví láska, radosť a pokoj. „Pošlem ti na pomoc aj Ducha Svätého! Dnes je deň spasenia.“ Boh sa zatvári výsostne blažene.

Ten záver mi pripomína toho spokojného moderátora, ktorý sa priam radoval z toho, že mohol prečítať meno výhercu.

Pre nás je tu však ešte jedna dobrá správa navyše – výhercovia sme totiž všetci, ktorí nebo zásobujeme svojimi modlitbami. Boh totiž neuprednostňuje osoby, a tak tou „Etelkou“ môže byť každý z nás. Modli sa. Nepoľavuj v snahe, nevzdávaj sa! Ako hovorí samotné Písmo v Matúšovi 7:7: „Proste a bude vám dané, hľadajte a nájdete, klopte a otvorí sa vám.“