Pasivita – vydláždená cesta k prehre

Podrobnosti

Dátum uverejnenia: nedeľa, 10. november 2013, 20:31

Napísal: Martin Hunčár

Nedávno som rozmýšľal nad slovom „pasivita“. Došiel som k tomuto záveru. Byť pasívny neznamená urobiť si prestávku a zostávať na tom istom bode! Pasivita znamená zaostávanie, mrhanie časom a príležitosťami, a v konečnom dôsledku prehru.

Joyce Mayer udáva definíciu slova pasivita ako nedostatok citov, nedostatok túžob, všeobecnú apatiu, vlažnosť a lenivosť. Pokiaľ vstupujeme na „územie pasivity“, vstupujeme na nebezpečné územie. Božie slovo nás vystríha, aby sme nedávali miesta diablovi.

Tí, ktorí aspoň trochu sledujú v televízii futbal, iste rozumejú tomu, že pri dnešnom poňatí hry je veľmi dôležité nedať súperiacemu tímu možnosť rozohrať. Hráči špičkových mužstiev súperom doslova dýchajú na chrbát a napádajú ich okamžite po strate lopty. Sú si veľmi dobre vedomí toho, že ak niektorým protihráčom nechajú príliš veľa miesta, môže sa im to kruto vypomstiť.

Podobný princíp platí aj v duchovnom svete. Nedávať miesto diablovi znamená nedávať mu žiadnu šancu, nebyť pasívny, nečakať so založenými rukami na to, čo sa stane. Takýto postoj je totiž voda na mlyn pre nášho úhlavného nepriateľa. Prázdna, pasívna myseľ sa nechá veľmi ľahko zaplniť zlými myšlienkami. Takéto „tutovky“ (čisté gólové príležitosti) satan ľahko premieňa. Nepusti ho do šance. Odzbroj ho! Postav sa mu na odpor pevný vo viere.

Biblia hovorí, že ten zlý chodí a hľadá, koho by zožral. Či sa nám to páči alebo nie, musíme pochopiť, že sa nachádzame v boji a tým bojiskom je naša myseľ. Platí tu jeden princíp: prázdne miesto nezostane nikdy prázdne. Takéto vákuum sa skôr alebo neskôr niečím zaplní. Preto je dôležité sýtiť sa Božím slovom a Duchom Svätým. Ak to totiž zanedbáme, o našu prázdnotu sa ten starý had raz dva postará. Niekomu naordinuje starosti, ďalšieho „poľutuje“ a po chvíli sa dotyčný už topí v mori sebaľútosti. Iného zaplaví zvodom bohatstva alebo žiadostivosťou... Na každého ma svoju návnadu.

Na pasivitu doplatil aj slávny kráľ Dávid, ktorý zostal vo svojom paláci, zatiaľ čo ostatní bojovali. Unudený sa len tak prechádzal po paláci. „Náhodou“ uvidel jednu ženu umývajúcu sa pri studni a špirála hriechu sa roztočila... Chápete to? Keď sme nenaplnení, sme v zóne ohrozenia. Naša myseľ sa chytá každej myšlienky, ktorá okolo nej preletí. Našťastie, alebo lepšie povedané, vďaka Bohu, nemusíme byť obeťou všetkých myšlienok, od ktorých sme „na dostrel“. Chce to však prevziať iniciatívu do vlastných rúk, začať byť aktívny, dokázať sa vzbúriť zlu a nasýtiť sa niečím dobrým. Epištola Filipanom nás k tomu priamo vyzýva, aby sme premýšľali nad tým, čo je pravdivé, počestné, spravodlivé (pozri Fil 4:8).

Takže odzvoňme pasivite a poďme byť aktívni. Pasivita je totiž vydláždená cesta k prehre.